Jednoduchý vzťah s dôležitým dôsledkom
Absolútny tlak = pretlak + miestny atmosférický tlak. Atmosférický tlak nie je vždy presne 1 bar; mení sa s nadmorskou výškou a počasím. Otvorená nádoba má nulový pretlak, ale nie je v nej vákuum. Písmeno „e“ v bar(e) takisto spravidla označuje tlak voči atmosfére.
Rozdiel tlakov a pomer tlakov
Pri odčítaní dvoch pretlakov voči rovnakej atmosfére získate rovnaký rozdiel ako z absolútnych tlakov. Pri pomere to neplatí. Práve pomer absolútnych tlakov vstupuje do prepočtu objemov a do fyziky kompresie. Pri zadávaní kalkulačky preto sledujte opis poľa.
Čo si overiť v praxi
- Pri každom tlaku uveďte, či ide o pretlak, absolútny tlak alebo rozdiel.
- Miestny atmosférický tlak použite tam, kde má nadmorská výška význam.
- Pri snímačoch skontrolujte typ merania, nielen rozsah a jednotku.
Modelový príklad
Pri atmosférickom tlaku 1,00 bar(a) znamená 7 bar(g) absolútny tlak 8 bar(a). Pokles z 8 na 7 bar(g) je rozdiel 1 bar, ale pomer absolútnych tlakov je 9/8, nie 8/7.
Na čo si dať pozor
- Dosadenie pretlaku do vzťahu pV = mRT.
- Pripočítavanie atmosférického tlaku k tlakovej strate.
- Považovať údaj 0 bar(g) za neprítomnosť vzduchu.
Je bar(a) iná jednotka ako bar(g)?
Veľkosť jedného baru je rovnaká. Líši sa nulový bod merania. Prevod bar na kPa teda sám osebe nezmení pretlak na absolútny tlak.